pondělí 18. ledna 2010

Dopis od BhPavla



Všetka sláva Jeho Svätosti Šrílovi Prabhupádovi
Všetka sláva Jeho Svätosti Kadamba Kánana Svámímu
Všetka sláva oddaným Pána Krišnu
Drahí oddaní, prosím prijmite láskavo moje úctive poklony. Ďakujem za preklad a zverejnenie tohto článku. Ako som ho čítal, pocit, že sa objavil na blogu kvôli mne, bol veľmi silný. Prvé „dotyky“ s oddanými a oddanou službou sa udiali tak, asi v roku 1992, vďaka vašej milosti som sa dostal k BhagavadGíte As It Is. A potom som 8 rokov premrhal tým, že som potreboval zabezpečiť materiálne to a ono, musel spraviť takú a onakú „neodkladnú“ prácu. V roku 2000 sme dostali toľko milosti na Východnom Slovensku, prišli oddaní, otvorili Góvindu, vybudovali chrám. A ja som premárnil ďalších 10 rokov na to, či ono, ako z tej prednášky: „Ok. Možná nyní jsem připraven se odevzdat. Ale, ne, ne. Já to nemohu udělat. Nemohu se odevzdat, chci, ale nemůžu! Neee!“ Minulú jar mi Jeho Svätosť Kadamba Kánana Svámí nadelil veľkú milosť a venoval mi svoj drahocenný čas na osobný daršan. Pamätám si na krásnu pasáž, ako mi vysvetľoval šravanam a smaranam: „keď načúvame alebo čítame o Krišnových zábavach, máme potom možnosť na ne spomínať, meditovať o nich. Nie meditácia toho druhu, že tlačíme srdce, aby spomínalo, ale tým spôsobom, že srdce letí samé za ňou, je ťahané za myšlienkami o Krišnovi, beží a dychtí po nich ...“ Alebo mi nalieval chuť do odriekania Mahámantry na japamala: „keď prevádzaš japu a držíš guličku v prstoch, dotýkaš sa lotosových nôh Pana Čaitanji, áno, pri jape sa dotýkaš lotosových nôh Pána Čaitanji ...
Tak nádherné veci ponúka oddaná služba, tak na čo je mi ďalší čas? Drahí oddaní, Drahý Kadamba Kanana Svámí, „Nenene, já nechci žádný čas, já to chci udělat hned, jen mi nedávej čas! Já se odevzdám hned!“

Váš služobník Pavel z Košíc

Žádné komentáře:

Okomentovat